Monika Beňová
Vystúpme z Európskej únie
Môžeme si vydýchnuť, krčmoví a facebookoví politológovia kresliaci nové geopolitické rovnice majú pravdu, po prípadnom výstupe z Európskej únie „slnko určite neprestane svietiť“.
Monika Beňová, poslankyňa Európskeho parlamentu za SMER-SD Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Môžeme si vydýchnuť, krčmoví a facebookoví politológovia kresliaci nové geopolitické rovnice majú pravdu, po prípadnom výstupe z Európskej únie „slnko určite neprestane svietiť“.
Výsledky parlamentných volieb jasne ukázali očakávania občanov od politikov, a to že sa budú naozaj a nielen naoko, venovať aj riešeniam tzv. rómskeho problému na Slovensku.
Všetci dnes veľmi dobre vieme, že fajčenie nám škodí, je vysoko návykové, prispieva k vzniku kardiovaskulárnych chorôb, spôsobuje rakovinu.
Zhromaždenie fašistov a „náckov“ v Bratislave má jeden konkrétny výsledok – zadržaného antifašistického aktivistu. Toho, ktorý chcel spolu s ostatnými upozorniť na to, že „náckovia“ v Bratislave, ale ani v inom slovenskom meste jednoducho nemajú prečo pochodovať. Niekde sa asi stala chyba...
8.marec je deň kalendárovo venovaný nám, ženám. Nezdá sa to, ale tento rok to je už 104.výročie J Medzinárodný deň žien je sviatkom, ktorý môže vyvolávať rôzne pocity, spomienky ale aj nádeje. Na jednej strane si niektoré z nás vybavia kytice odkvitajúcich kvetov v rukách podgurážených partnerov, či kolegov, ktorí sa rozhodli „uctiť“ si nás práve takýmto v minulosti nazvime to „tradičným“ spôsobom. Na strane druhej musí byť pripomienkou, že rovnoprávnosť medzi oboma pohlaviami, ktorú by mal tento deň symbolizovať, nie je ani dnes zďaleka samozrejmosťou. Zvlášť na Slovensku, ktoré je jedinou krajinou v EÚ, kde nemáme ženu nie len v niektorej z najvyšších ústavných funkcií, ale ani vo vláde SR.
Začiatkom týždňa vystúpili v Európskom parlamente v súvislosti s francúzskou masakrou predstavitelia jednotlivých politických frakcií (za každú jeden). Ich prejavy mali naprieč politickým spektrom až priveľmi mnoho spoločného. Nebolo to pritom len vyjadrenie zdesenia, zármutku a odsúdenie toho čo sa vo Francúzsku uplynulý týždeň stalo. Áno samozrejme aj to tam bolo... Okrem toho však aj niečo úplne iné. Napríklad opakujúce sa úvahy o potrebe obmedzenia voľného pohybu osôb a zavedenia opätovných kontrol na hraniciach členských štátov, ako aj iné podobné vyjadrenia.
Na budove Európskej komisie (EK) v Bruseli už nejaký ten týždeň „tróni“ veľký transparent hlásajúci, že Junckerova Komisia znamená pre Európu akýsi reštart a nevyhnutné posunutie vpred. Áno, skutočne sa ním musí stať, no v uplynulých dňoch, či týždňoch sa tu vyskytlo jedno obrovské ALE... Jednou z jej hlavných úloh je navrátenie stále viac sa oslabujúcej dôvery občanov v Európsku úniu (EÚ) a transparentné fungovanie jej inštitúcií. Znamená to aj odmietnutie manipulácie a rôznych „kecov“ zo strany populistických, či extrémistických strán a jednotlivcov, ktorí sa v Európskom parlamente naozaj premnožili a veľmi radi sa priživujú na neľahkej situácií, v ktorej sa európske spoločenstvo ešte stále nachádza. Nová EK by ako protiváhu ich „táraninám“ mala mať schopnosť ponúkať jasné fakty, konštruktívne riešenia a alternatívy, ako sa pohnúť smerom von s krízy. Jedným z prostriedkov musí byť aj efektívny boj proti tzv. schránkovým firmám, čiže spoločnostiam s nejasnou vlastníckou štruktúrou a účinné zabraňovanie daňovým únikom. Tu prichádzam k pointe môjho blogu – pán Juncker bohužiaľ obrovským daňovým škandálom luxemburskej vlády, v ktorej čele stál dlhých 18 rokov, nahral všetkým jeho euroskeptickým populistickým kritikom na jednoznačný smeč! Zatiaľ čo po európskych voľbách sme boli svedkami ich až grotesknej neschopnosti dohodnúť sa a normálne spolupracovať, Junckerova minulosť ich teraz zbytočne spája a posilňuje. Aktívne situáciu zneužívajú a výzva na jeho odstúpenie tak vôbec nemôže byť prekvapením.
História referend uskutočnených počas existencie samostatnej Slovenskej republiky nie je lichotivá. Okrem toho, že jediným platným sa stalo to, v ktorom sme rozhodovali o našom vstupe do Európskej únie (aj to záhadne v posledných minútach sčítania), viaceré z ďalších šiestich uskutočnených zanechali na tomto inštitúte priamej demokracie zopár jaziev. Tou doposiaľ najväčšou je nepochybne kauza tzv. zmareného referenda ešte z roku 1997. Poďme ale do súčasnosti, pretože aj to, ktorého iniciátorom je Aliancia za rodinu, prinesie nie že jazvu, ale rovno rakovinový nádor pre celú spoločnosť.
Mimoriadne zasadnutie Biskupskej synody o rodine vyvolávalo medzi niektorými skupinami veriacich ľudí veľké očakávania. Zdalo sa totiž, že aj taká inštitúcia, akou je katolícka cirkev, sa dokáže postupne zbavovať svojej „skostnatenosti“ a pomaly sa približovať súčasnej realite. Týkať sa to malo najmä lepšieho zapojenia rozvedených a následne civilne zosobášených ľudí a ich prístupu ku sviatostiam, ako aj ústupkov voči homosexuálnym, či tzv. nekonvenčným formám spolužitia. Výsledok? Bohužiaľ sklamanie! A nielen pre mňa... Za seba som ho však vyjadrila aj patrične expresívnym statusom na jednej sociálnej sieti, za ktorým si plne stojím
Na otázku formulovanú v nadpise tohto blogu existuje viacero argumentov „pre“ aj „proti.“ Ja osobne sa jednoznačne prikláňam za to „pre“ a pokúsim sa to aj zrozumiteľne vysvetliť. Obchody by mali zostať v nedeľu zatvorené najmä kvôli predavačkám, ktoré v nich musia stáť a nemôžu byť doma so svojimi deťmi. Jasné a jednoduché, čo poviete?
Vyhlásenia Aliancie za rodinu o potrebe a dôvodoch iniciovania referenda o údajnej ochrane rodiny a videoblog farára Mariána Kuffu označujúci homosexuálov za masových vrahov, majú bohužiaľ veľa spoločného. Rozdiel spočíva len v podaní smerom k verejnosti. Predstavitelia aliancie sa síce vyjadrujú uhladene a zdanlivo mierumilovne. Cieľ je však rovnaký, ako ten ku ktorému sa verejne prihlásil farár Kuffa – novodobý „hon na čarodejnice (v kontexte 21. storočia čarodejnice = homosexuáli)“ alebo ak chcete výzva na „upaľovanie ľudí s inou sexuálnou orientáciou na hranici.“
Uzavretie transatlantického partnerstva v oblasti obchodu a investícií (TTIP) alebo jednoduchšie dohody o zóne voľného obchodu medzi Európskou úniou (EÚ) a USA, je z ekonomického hľadiska nepochybne jednou z hlavných výziev, pred ktorými v súčasnosti stojíme. Výzvou je predovšetkým v dvoch rovinách – mala by priniesť množstvo pozitív, no zároveň môže obsahovať aj veľa nebezpečenstiev. Eliminácia väčšiny hrozieb si pritom vyžaduje razantnú obhajobu vysokých európskych štandardov v oblastiach akými sú bezpečnosť potravín, ochrana životného prostredia, ochrana práv pracujúcich, či zabezpečenie práv spotrebiteľa. Ich úroveň je totiž v USA v porovnaní s EÚ v mnohom nepostačujúca. O tom, ako sa to v súčasnosti zástupcom Európskej komisie (EK) darí napĺňať, však nevieme zhola nič. Nepomohlo nám pritom ani posledné vyhlásenie Komisie k tejto téme na pôde Európskeho parlamentu (EP), v ktorom sa opäť raz rozhodla držať „bobríka mlčania.“
Každá snaha o odstraňovanie diskriminácie a zrovnoprávnenie sexuálnych menšín na Slovensku je vždy spojená s veľkými klamstvami a nenávistnými prejavmi zo strany jej ultrakonzervatívnych odporcov. Títo ľudia (vrátane mnohých politikov) sa snažia podnecovať v spoločnosti obavy a strach. Otázne pre mňa zostáva z čoho a prečo? Racionálnu odpoveď nenachádzam. Nebavíme sa totiž o zvýhodňovaní tzv. LGBTI osôb na úkor väčšiny. O tom sa nás mnohí z týchto ultrakonzervatívcov síce snažia neustále nepravdivo presviedčať, no diskusia, ak vôbec nejaká je, sa týka výlučne len zrovnoprávnenia menšiny s väčšinou. Teda ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ktorým by to pomohlo v riešení mnohých situácií a problémov v ich praktickom živote.
Témy ohľadom hospodárskeho rastu, zvyšovania konkurencieschopnosti, no najmä potreby vytvárania nových pracovných miest sa opakujú neustále dookola. Niet divu. Európania potrebujú prácu. Problémom je, že napriek dlhodobej snahe, stále nie je vidieť uspokojivé výsledky. Naopak, rozpočtové škrty so sebou navzdory svojej nevyhnutnosti priniesli armádu ľudí bez zamestnania, zvyšujúce sa sociálne napätie a pokles životnej úrovne.
Pri verejnom obstarávaní by mali rozhodovať predovšetkým transparentný výber dodávateľa a kvalita následne dodaného tovaru alebo služby. Verejné obstarávanie sa týka veľkého množstva finančných prostriedkov a dochádza pri ňom ku kríženiu politických a ekonomických záujmov. Aj preto sa v súvislosti s ním stretávame s viacerými problémami. Tie sa však vyskytujú nielen na Slovensku, ako by sme sa mohli mylne domnievať, ale v celej Európskej únii (EÚ). V Stratégii Európa 2020 zohráva verejné obstarávanie kľúčovú úlohu. Pri správnom nastavení a efektívnom využívaní, je jedným z rozhodujúcich trhovo orientovaných nástrojov, ktoré aktívne napomáhajú v dosahovaní stabilného a inkluzívneho hospodárskeho rastu. Práve ten potrebujeme z hľadiska vytvárania nových, udržateľných pracovných miest. Len tie nám totiž skutočne pomôžu dostať sa z krízy von.
Európska únia (EÚ) je postavená na hodnotách, akými sú rozvoj demokracie a spolupatričnosti. Chráni práva a slobody svojich občanov, ich bezpečnosť a dobré spolunažívanie medzi nami. Niekoľko rokov trvajúca hospodárska kríza so sebou bohužiaľ priniesla množstvo nezamestnaných, rast chudoby a strach ľudí, že prídu o svoje sociálno-ekonomické postavenie.
Mladí = nezamestnaní, táto rovnica bohužiaľ v súčasnosti platí vo veľkej časti Európskej únie (EÚ). Rekordérmi sú Gréci, kde nemá prácu takmer 60 % ľudí do 25 rokov. Veľmi zlá situácia je aj v ďalších juhoeurópskych krajinách, ktoré boli najviac postihnuté krízou. Konkrétne v Španielsku, v Portugalsku a v Taliansku. Priemer EÚ je momentálne na úrovni približne 23 %, čo znamená viac ako 5,5 milióna mladých ľudí. Na Slovensku toto číslo bohužiaľ dlhodobo presahuje 30 percentnú hranicu. Najmenšie starosti v tejto oblasti majú v susednom Rakúsku a najmä v Nemecku, kde sa tento druh nezamestnanosti pohybuje len okolo ôsmych percent. Toľko štatistiky.
Prípad malej Lucie, ktorú (pravdepodobne) utýrali a zavraždili jej vlastná matka a jej druh, je sám o sebe „dobrým" dôvodom na napísanie tohto blogu. Píšem ho aj s vedomím, že klerikálna mafia a rôzni samozvaní dobrodružní vykladači práva mi následne opäť raz vykopú hrob, nazvú ma hanbou Slovenska, nebudú kvôli mne voliť Smer :-), budú mi zo srdca priať aby ma zrazilo auto, či budú mať jednu guľku pripravenú aj pre mňa a bude sa na mňa variť voda, ako na každú sviňu alebo vylepia proti mne bilboardy ako to spravili počas kampane do VÚC (áno, aj toto mi píšu a robia všetci tí slušní ľudia :-) aj keď verím, že ešte nevyčerpali celý svoj kresťanskejláskyplný repertoár)
Toto je ďalšia časť výmyslov o EÚ. Druhá mala nepomerne nižšiu čítanosť ako prvá, čo môže na jednej strane svedčiť o tom, že ste výmyslom veriť konečne prestali, alebo to žiaľ môže byť smutným dôkazom toho, že na Slovensku si klamstvá o EÚ jednoducho zobrať nedáte, ani keď sú proti nim jednoznačné argumenty. Tak dám aj dnes pár, tentokrát z oblasti financií.
Pokračovanie seriálu o najčastejšie používanych výmysloch a mýtoch o Európskej únii. Dnes o bylinných liečivách, lacnej pracovnej sile a splachovaní WC. O týždeň o rozpočte financovaní. Príjemné čítanie a veľa tvorivých nápadov pri komentároch.