Očakávania od neho boli veľké. V prieskumoch dôveryhodnosti dokonca istý čas predbiehal kancelárku Angelu Merkelovú. Potom však nasledovala slabá kampaň, spojená s neschopnosťou dostatočne sa vymedziť voči tomu, čo nemeckým občanom ponúkali konzervatívne strany. Výsledkom bolo fiasko a najslabší volebný výsledok nemeckej sociálnej demokracie v jej povojnovej histórii.
Tento debakel, napríklad aj spolu s predchádzajúcimi volebnými neúspechmi socialistov vo Francúzsku, mal byť pre európske ľavicové subjekty akousi príležitosťou na zamyslenie sa či dokážeme racionálne reagovať na očakávania a túžby občanov do budúcnosti. Schulzova idea o akýchsi spojených štátoch európskych do roku 2025 so spoločnou ústavou a vylúčením tých, ktorí sa na tom odmietnu podieľať, je však absolútnym nepochopením situácie, ide doslova o utópiu z ríše snov.
Uveriteľná stratégia a nové témy sociálnej demokracie sa totiž nemôžu zameriavať na niečo čo ľudia nechcú. Vzťah občanov k národným štátom v rámci EÚ je iný, ako v Spojených štátoch amerických (USA). Navyše cesta USA k federalizácii bola spojená s na to obdobie dlhou a krvavou občianskou vojnou. Postoje k prehlbovaniu integrácie EÚ sú v súčasnosti veľmi rezervované, a to aj z dôvodu striktného presadzovania úsporných opatrení, ktoré zasiahli predovšetkým južné štáty Únie a ich autorom a hlavným obhajcom je práve Nemecko.
Presadzovanie federalizácie EÚ, spolu s vydieraním a vylučovaním tých, ktorí ju nebudú chcieť realizovať, je definitívnym začiatkom konca spoločného európskeho projektu. Reforma Únie má naopak prísť zdola, od občanov a v tom musí byť aj podstata zmýšľania sociálnej demokracie do budúcnosti. Ak nebudeme dôsledne načúvať ľuďom, budú sa v ešte väčšej miere prikláňať k proti systémovým a populistickým stranám, s ich nezmyselnými a nerealizovateľnými riešeniami. Ako sociálny demokrati sa musíme na európskej úrovni venovať najmä oblastiam akými sú spoločný boj proti daňovým rajom, schránkovým firmám, ale aj odstraňovaniu rozdielov v odmeňovaní občanov jednotlivých členských krajín, či posilňovaniu ich sociálnych systémov. Akýkoľvek tlak zhora je napriek predstavám Martina Schulza už dopredu odsúdený na tragický neúspech.