Vďaka zneužívaniu tejto bezútešnej situácie a nespokojnosti, prichádzajú tak ako mnoho krát v minulosti na scénu rôzni populisti a extrémisti. Tvária sa (slovné spojenie „tvária sa" zdôrazňujem!), že ich trápia problémy ľudí a „obetným baránkom," ktorý za všetko môže, sú vo väčšine prípadov menšiny. V niektorých štátoch sú to prisťahovalci, migranti, v iných Rómovia a v ďalších pre istotu všetci dohromady, hlavne aby bolo na koho ukázať prstom. Ak to nefunguje, môže za neľahkú situáciu či už globalizácia alebo zjednotená Európa. Nenávistná rétorika je pre nich samozrejmosťou. Hodnoty, slobody a práva v EÚ? Takéto slová nemajú vo svojom slovníku a preto nemôžu chápať ich význam. Mnohí z nich už sedia v Európskom parlamente, radi by zostali a navyše podľa viacerých prieskumov sa ich počet môže po blížiacich sa voľbách zvyšovať. Dovolím si tu poukázať na to čo ich spája. Nie, určite to nie sú pragmatické nápady a už vôbec nie riešenia, ako z krízy von. Naopak, je to vlastnosť, alebo ak chcete neresť, ktorá ako sa traduje posúva ľudstvo dopredu - LENIVOSŤ!
Áno, moji populistickí kolegovia v Európskom parlamente patriaci väčšinou do tábora krajnej pravice, sú zároveň KRAJNE LENIVÍ. Radi sa síce rozkrikujú v médiách, no tam kde môžu ukázať čo je skutočne v nich, nerobia vôbec nič, ich výsledky sa rovnajú nule. Príležitosť prejaviť sa majú v parlamentných výboroch. Nie sú tam však kamery. Nemajú tak zrazu čo ponúknuť a naplno sa ukazuje ich neschopnosť a nekompetentnosť. Práca v parlamentných výboroch sa ich vôbec netýka a vo veľkej väčšine sa na nich ani nezúčastňujú. Sú to takí leniví mediálni „krikľúni," ktorí okolo seba radi šíria strach.
Populistické a extrémistické strany a jednotlivci nikdy s riešeniami prichádzať nezačnú. Úspešní sú totiž iba vtedy keď je zle. Platí pre nich priama úmera, že čím je situácia v spoločnosti ťažšia, tým lepšie sa im darí. Parazitujú na problémoch ľudí, ktoré sami riešiť nevedia, no robí im veľmi dobre keď sa prehlbujú. Ich preferencie a popularita vtedy totiž rastú. Svojím voličom vedia ponúknuť iba chaos, rozklad a strach. Štandardné politické strany a ich politici musia na túto neschopnosť a klamstvá zo strany extrémistov neustále upozorňovať. Nemôžu sa im snažiť prispôsobovať, čoho sme často dnes svedkami. Tolerancia k extrémizmu vedie k ospravedlňovaniu nezákonných činov, dôsledkom je len rozklad sociálnej súdržnosti a demokracie. Musíme preto ponúkať fakty, konštruktívne riešenia a alternatívy vždy keď budeme čeliť lenivosti a manipulácii zo strany populistov a extrémistov. Myslime na to aj dnes, keď si pripomíname 69. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom v Európe.
