Čo sa za mladi naučíme, po rokoch nesmieme zabúdať

Autor: Monika Flašíková Beňová | 30.7.2016 o 17:45 | Karma článku: 4,15 | Prečítané:  1262x

Mnohé veci sa v mladom veku učíme a neskôr sa v nich „cibríme“ – od drobných kulinárskych, viac menej úspešných pokusov až po znalosti cudzích jazykov či v prípade tých šťastnejších z nás napríklad matematiky.

Potom sú však také vlastnosti a schopnosti, ktoré v sebe akosi prirodzene máme a vplyvom správnej rodičovskej výchovy od detstva rozvíjame. No niektorí, čím sú starší, tým viac od nich upúšťajú. Príkladom sú tolerancia či slušné správanie.

Nemýľme si slušné správanie s obťažovaním, ani snahu o rovnoprávne postavenie žien a mužov ako stopku v úctivosti a pomoci. Anonymní hrdinovia a samozvaní „protokolisti“ na sociálnych sieťach sa neraz dušujú, že keď už ženy bojujú za rovnaké postavenie v spoločnosti, treba potom upustiť od doterajších zvyklostí, medzi ktoré patrí pomoc s ťažkým kufrom vo vlaku, či prednosť vo dverách. O takejto logike sa môžete dočítať alebo sa dopočuť bez rozdielu od mužov, ale aj žien, polemizujúcich o „feministkách.“ Táto prirodzená slušnosť nemá totiž nič spoločné s tým, či niekomu prináleží rovnaká pláca za rovnakú prácu alebo rovnaká šanca pre mužov aj ženy získať rovnakú pozíciu, ak na to rovnako „majú.“

Nezabúdajme chváliť kolegu či kolegyňu za niečo, čo sa naozaj podarilo a známu alebo známeho za nový účes – je to slušné, netreba si to mýliť s obťažovaním. A to platí pre obidve strany – odhadnime čo komu ešte lichotí a poďakujme sa tiež za to, že nás chcel niekto pochvalou potešiť či povzbudiť.

Prestaňme sa na seniorov pozerať ako na tých, ktorí by už mali iba doma lúštiť krížovky či čítať. Bez nich by sme tu v prvom rade neboli a skúsenosti jednoducho neoklamete. Niektoré princípy, hodnoty a pozeranie na svet sa totiž rokmi nemenia. Len si spomeňte, ako ste v detstve počúvali príhody starých rodičov a nechali si od nich poradiť. Prečo by tomu malo byť postupom veku inak? Títo ľudia zažili aj ťažšie časy, v ktorých si museli poradiť sami a veľa sa toho pritom naučili.

S tým súvisí aj ďalší miznúci aspekt v našej spoločnosti. Nestačí totiž len počúvať, ale aj tolerovať. Iné zvyklosti, iné názory na to, čo je správne a čo pekné. Ak sa vyberiete na zahraničnú dovolenku, nechcete predsa od domácich, aby sa správali presne tak, ako je to bežné na Slovensku, aby to tam vyzeralo či všetko chutilo podobne. Naopak tešíte sa z toho, že môžete spoznávať niečo nové. Kto nám povedal, že poznáme patenty na meranie toho, čo je najlepšie? Snažme sa preto ak sú slušné, rešpektovať odlišnosti, ktorým možno len poriadne nerozumieme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?