Klamali ste. A vyzerá to že chcete klamať ďalej.

Autor: Monika Flašíková Beňová | 28.6.2016 o 10:00 | Karma článku: 7,81 | Prečítané:  2866x

Referendum o zotrvaní či vystúpení Veľkej Británie z EÚ je už od vzniku tejto myšlienky príbehom, kopírujúcim stav spoločnosti, politickej diskusie, ale aj zodpovednosti nielen v Británii, ale v každom členskom štáte EÚ.

Čelíme kríze demokracie? David Cameron postavil svoj politický úspech v posledných parlamentných voľbách na koketovaní s nacionalizmom. Či to bolo spôsobené vnútrostraníckym súbojom u Toryovcov, obavou z konkurencie zo strany UKIP-u a ukričaného Nigela Faraga, alebo či išlo o jeho vnútorné presvedčenie, že Británia v Únii trpí a zaslúži si niečo viac ako ostatné štáty je dnes do veľkej miery nepodstatné. Možno len v krátkosti k tomu možnému „utrpeniu“ Británie v EÚ spomeniem, že nikto nemá v Únií toľko výnimiek a výhod, ako práve Británia. Mimo Schengenu, mimo eurozóny, výnimky z Lisabonskej zmluvy, ale aj možnosť výrazného využívania európskych peňazí. Netreba zabúdať ani na ďalšie „vyrokované“ ústupky, ktoré sa Cameronovi podarilo dosiahnuť vydieraním európskych partnerov práve strašením možnými výsledkami referenda tesne pred jeho konaním. Síce to nepomohlo, ale je viac ako nepravdepodobné, že by David Cameron mohol byť niekedy úprimne presvedčený o nevýhodnosti zotrvania svojej krajiny v Únii.

Vnútrostranícky súboj v konzervatívnej strane nakoniec nemá víťaza. Nikto sa verejne s optimizmom k výsledku referenda nehlási, práve naopak. Reakcie najaktívnejších podporovateľov Brexitu medzi konzervatívcami sú skôr tragikomické. Nedá sa nevidieť nepripravenosť a pocit zdesenia v ich očiach.  Úprimne treba pripomenúť aj nejednoznačnú kampaň labouristov a následné výzvy na odstúpenie ich nevýrazného šéfa.

No a potom je tu UKIP a Farage. Napriek víťazstvu v parlamentných voľbách s ním Cameron tento krát na plnej čiare prehral. Nigel Farage, symbol odporcov Únie, najmä tých ktorí o jej fungovaní vedia maximálne z klamstiev, vulgárností a povrchnej arogancie, ktoré im Farage a spol. servírujú v rôznych podobách s výraznou podporou bulváru. Nigel Farage je v Európskom parlamente od roku 1999. Zároveň je najmenej aktívnym poslancom z celej 73-člennej britskej delegácie. Nemal záujem byť spravodajcom ani jedinej európskej legislatívnej správy. Jeho hlavná „aktivita“ spočíva najmä v urážaní. Kohokoľvek, kedykoľvek, no hlavne nahlas. Preto si z neho bulvár spravil hviezdu. Najprv britskú, neskôr s presahom k sympatizantom aj v iných krajinách. Nikdy sa ho neopýtali na jeho konkrétne činnosti spojené so 17 ročným výkonom mandátu poslanca Európskeho parlamentu. Zato sa mnohí škodoradostne tešili a písali aký je „úžasný,“ keď otvorene urážal a charizmu bývalého prezidenta Európskej rady prirovnal k „vlhkej handre.“ Nigel Farage vo svojich vystúpeniach opakovane opovržlivo urazil národy z východnej časti EÚ a slovenskí euroodporcovia mu nadšene tlieskali, nech si do nás kopne znova. Bohužiaľ podliezť úroveň Faragea sa nakoniec podarilo práve Davidovi Cameronovi, a to výsledkom referenda za ktoré nesie výlučnú a plnú zodpovednosť.

Diskusia sa teraz posunula. Briti a ich predstavitelia sa začínajú vykrúcať.  Žiadajú o akúsi zhovievavosť a čas. Dokonca sa začínajú opierať o petíciu o organizovaní ďalšieho referenda. Poukazujú na jednoznačné klamstvá z kampane. Koketujú s myšlienkou, že využijú nezáväznosť referenda pri hlasovaní v parlamente. To všetko by však EÚ uvrhlo do ešte hlbšej krízy. Extrémisti, nacionalisti a euroodporcovia by dostali tromf. Jeho podstatou by bolo jednoduché posolstvo – „tradičné strany odmietajú rešpektovať vôľu väčšiny občanov.“ A to má byť ďalší z dôvodov, aby volili strany netradičné. S takýmto populizmom je veľmi ťažké bojovať. Podľa mňa predstavuje väčšie nebezpečenstvo ako administratívne zvládnuť vystúpenie Británie z EÚ. A nie, nemôže nám byť jedno, ako s referendom naložia britskí politici v Británii a jeho výsledok nemôže len tak vyšumieť do prázdna v nádeji, že sa nikto nebude nahlas pýtať či ozývať a že ho prekryjú dôležitejšie témy. Lebo táto politika, ktorá vám správne v mnohom pripomína aj situáciu v našej krajine, je politikou, ktorá Britániu doviedla do bodu, ktorému sa treba už len tvárou postaviť. Diskutovať sme mali možnosť do štvrtku 23.6.2016.

Ešte pár slov k socialistom (sociálnym demokratom) v Európskom parlamente.  Náš postoj je ťažké prezentovať, lebo sú to rovnaké frázy ako pred referendom a pred mnohými inými významnými rozhodnutiami v Únii. Nie žeby konzervatívci boli lepší, ale tam nesedím a preto sa treba v prípade záujmu obrátiť na kolegov.  Pravdou je, že tak nevýrazný postoj, ako sme zaujali teraz a spôsob kedy viac diskutujeme o sebe samých, ako o občanoch je nepochopiteľný. Junckera a jeho „komisiu“ kritizujeme tak, že je to na smiech alebo skôr na zaplakanie.  Bojíme sa nahlas hovoriť o nedodržaní sľubov či už v prípade Luxleaks, v boji proti daňovým rajom a daňovým únikom, či v boji proti korupcii pri čerpaní peňazí z fondov EÚ. Vyhýbame sa  typicky sociálnym témam akými sú európska minimálna mzda, či rovnaké podmienky pre zamestnancov v EÚ. Sme „tichúčko,“ lebo čo ak by začali konzervatívci o Schulzovi a o jeho ambícii zasadnúť po tretíkrát na stoličku predsedu parlamentu. Áno, pravdou je, že inštitúcie riešia v mnohom viac seba a svoje záujmy ako potreby ľudí. Napriek tomu, netreba kritizovať model a ani spôsob prijímania rozhodnutí, treba len nahlas hovoriť o tom, že najvyššie postavení lídri Únie ju nevedia viesť, lebo viac ako spoločným, venujú čas individuálnym záujmom. Čo viac môže tešiť tých politikov, ktorých samotná existencia či prítomnosť v parlamente, národnom či európskom, je postavená len na klamstvách a vykrikovaní o chybách iných?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?