Dosahovanie konkrétnych cieľov v oblasti rodovej rovnosti nie je vôbec samozrejmosťou a nie je ani jednoduché. Vyžaduje si zmeny zažitých stereotypov, čo vo viacerých prípadoch, ako nás denno denne presviedča realita, inak ako salámovou metódou asi nejde. Keď sa obzrieme späť a vidíme, že výzvy vyplývajúce z rôznych dokumentov a štúdií, venujúcich sa téme, zostávajú už dlhé roky rovnaké no výsledky, či nejaký konkrétny posun vpred sa nám hľadá len veľmi ťažko. Výhovoriek prečo je tomu tak poznáme mnoho. V poslednom období sa spomínajú najmä ekonomické problémy, súvisiace s hospodárskou krízou. Otázkou zostáva dokedy ešte môžeme ale najmä máme takéto výhovorky akceptovať?
Príkladom neriešenia rozdielov medzi mužmi a ženami je pretrvávajúce, či v porovnaní s mužmi oveľa pomalšie zvyšovanie zamestnanosti u žien. Ak by sa malo ďalej plaziť súčasným tempom, ciele ktoré si Európska únia (EÚ) stanovila pre rok 2020, sa nám reálne podarí dosiahnuť najskôr až niekedy okolo roku 2038, čo je naozaj neprijateľné. Jedným z jednoduchých riešení je pritom len ochota výraznejšie zohľadňovať rodové hľadiská napríklad pri tvorbe a implementácii rozpočtových a stimulačných politík na úrovni EÚ, ako aj jej členských štátov. Druhou súvisiacou témou sú nepochybne zárobky. Za našimi mužskými kolegami zaostávame v priemere o 16 až 25 percent v závislosti od konkrétnej profesie. A to objektívne nie sme ani menej šikovné, ani menej bystré, ambiciózne alebo pracovité. Rozdiel v mzdovom ohodnotení je jednoducho nezdôvodniteľný a ak pôjde jeho vyrovnávanie takou rýchlosťou ako dnes, k ako tak rovnakým platovým podmienkam sa dopracujeme približne o 70 rokov. Pre niekoho možno úsmevné, podľa mňa však v modernej spoločnosti neakceptovateľné.
Veľa sa dnes hovorí aj o tzv. rýchlom starnutí, či inak nepriaznivom demografickom vývoji v Európe. Keď sa však pozrieme na aktuálne platnú legislatívu upravujúcu podmienky materskej dovolenky zistíme, že tá v žiadnom prípade neodzrkadľuje aktuálny spoločenský vývoj. Namiesto toho, aby ženy v materstve podporovala, predovšetkým zaručením istej miery ekonomického zabezpečenia, ich istým spôsobom akoby trestá a neposkytuje im patričnú a nevyhnutnú ochranu. V neposlednom rade samostatnou a významnou celospoločenskou výzvou je samozrejme boj proti násiliu páchanom na ženách ale aj proti sexuálnemu obťažovaniu ( a áno, patria sem aj nemiestne sexuálne narážky na pracovisku či v spoločnosti všeobecne). Tu je naozaj nevyhnutné neustále rozvíjať a zdôrazňovať význam preventívnych opatrení. Tie sú účinnejšie a hlavne menej bolestivé, ako riešenie následkov takéhoto násilia.
Tém, ktoré súvisia s rovnosťou žien a mužov je také množstvo, že v jednom blogu je naozaj možné načrtnúť len niekoľko z nich. Ich riešenie nepovažujeme za samozrejmosť a nemôžeme čakať, že sa to všetko podarí hneď a zaraz. Aj v súvislosti s dnešným dňom však musíme požadovať to, aby sa pokroky v tejto oblasti stali aspoň trochu viditeľnými.