Ak hľadáme konkrétne, čo s tým ďalej, potom v prvom rade treba zdôrazniť, že riešenia nie sú jednoduché a problém sa odstraňuje len veľmi pomaly a ťažko. Ten kto tvrdí opak, klame. Na druhej strane si pred týmto problémom vonkoncom nemôžeme zatvárať oči a rezignovať naň. Mladí ľudia potrebujú prácu tu a teraz. Existuje totiž veľké riziko, že ak nenadobudnú potrebné návyky, môžu sa tým úplne vylúčiť z trhu práce. Vznik takejto tzv. stratenej generácie za žiadnych okolností nesmieme pripustiť. Navyše mať prácu je dôležité aj kvôli sebaúcte.
Riešenia, na ktoré som viackrát upozorňovala aj na pôde Európskeho parlamentu (EP), si vyžadujú komplexný prístup a správne cielené investície. Tie môžeme realizovať vďaka efektívnejšiemu využívaniu európskych peňazí, či už prostredníctvom štrukturálnych fondov alebo z Európskeho fondu sociálneho rozvoja. Aj z tohto dôvodu bolo pre Slovensko dôležité získanie výnimky na ročné predĺženie čerpania eurofondov (tzv. pravidlo N+3). Aktivity, ktoré sa aj mojou zásluhou podarilo na pôde EP uskutočniť, zachránili pre Slovensko približne 350 miliónov eur. Je to veľká čiastka a značná časť z týchto zdrojov by mala byť použitá práve na podporu zamestnávania mladých. Prinieslo by to reálne zlepšenie ich vyhliadok do budúcnosti.
Účinným nástrojom, s ktorým prišla EÚ, môžu byť tzv. Záruky pre mladých ľudí. Ich cieľom je ponúknuť im kvalitnú, konkrétnu pracovnú ponuku do štyroch mesiacov po skončení formálneho vzdelávania alebo strate pracovného miesta. Ako ste iste už počuli alebo čítali, kvalitná ponuka môže zahŕňať nielen zamestnanie, ale aj možnosť rekvalifikácie, či stáže. Treba sa žiaľ vyrovnať s nedostatkom finančných prostriedkov vyčlenených na tento nástroj. Na dosiahnutie skutočnej pozitívnej zmeny a udržateľný nárast zamestnanosti mladých, by ich však bolo podľa existujúcich prepočtov potrebných viac ako trojnásobok.
Nie je žiadnou novinkou, že zvyšovanie zamestnanosti mladých si vyžaduje zásadné zmeny aj v systéme nášho vzdelávania, odbornej prípravy, ako aj následného kontinuálneho vzdelávania. Aby som zostala „férová," problém uplatnenia absolventov na trhu práce, o ktorom často počúvame, nie je len slovenským špecifikom. Len je u nás v porovnaní s priemerom opäť o niečo „vypuklejší." Počúvame o tom často, ale aj tak treba zopakovať, že prehlbovanie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi je viac ako nevyhnutné. Slovenské firmy majú podľa viacerých prieskumov otvorený relatívne veľký počet pracovných pozícií, ktoré nevedia adekvátne obsadiť.
Čo dodať na záver? Hľadanie účinných nástrojov pre zamestnávanie mladých si nepochybne vyžaduje aj intenzívnejšiu spoluprácu a výmenu skúseností medzi členskými krajinami navzájom. Tých najúspešnejších máme ako sa hovorí „za humnami." Inšpirovať sa tak nepochybne máme kde.
